Hoci sa to tak nezdá, úzkostné poruchy sú najčastejšou psychologickou diagnózou. Pacientom značne sťažujú život. Existuje niekoľko druhov úzkostí, no v podstate ide o negatívny pocit, ktorý vzniká ak máme pocit ohrozenia.
Existuje niekoľko druhov:
Sociálna úzkosť vzniká často u detí či dospelých, ktorí majú za sebou šikanu či týranie. Ide o chorobný strach zo spoločenských situácií či ľudí samotných. Najčastejšie sa človek obáva, že urobí chybu a bude za to zosmiešnený. Typická je prakticky žiadna sebadôvera.deprese.jpg
Generalizovaná úzkostná porucha sa prejavuje, ako už vyplýva z názvu, hlodavým pocitom, že je „niečo zle“ prípadne sa niečo zlé stane. Takýto človek má neustále strach o svoj život.
Obsedantno-kompulzívna porucha patrí tiež medzi úzkostné poruchy. Pacienti vykazujú kompulzívne správania v spojitosti so zdravím, hygienou alebo akýmkoľvek iným aspektom života.
Pri všetkých typoch úzkostí má pacient problémy so spánkom, s jedením. Pri akútnom panickom záchvate sa dostavuje hyperventilácia, chvenie až silný tras celého tela, suchosť v ústach, búšenie srdca. Pacienti sa môžu počas panického záchvatu sebapoškodzovať, môžu popisovať ťažobu na hrudi či pocit neschopnosti nádychu.smutek.jpg
Podľa dostupných štatistík úzkosťami trpí 5-7% celkovej populácie. Až 29% ľudí prekonalo nejakú formu úzkostí vo svojom živote. Postihujú obe pohlavia, no viac na úzkosti trpia ženy.
Dôležité je vždy vyhľadať pomoc a rozprávať o svojich problémoch. Lekár môže naordinovať pacientovi psychoterapiu, poradiť cvičenia a spôsoby relaxácie alebo predpísať lieky v závislosti na závažnosti úzkostí.
Pre pacienta je veľmi potrebná podpora rodiny a okolia. Človeka trpiaceho úzkosťami treba podporovať, no tlačiť ho do toho, aby prekonal svoj strach nie je žiaduce. Takýto prístup spravidla vedie k zhoršeniu symptómov a prehĺbeniu problémov.